Gruzínsko: Zmierňovanie negatívnych ekonomických dopadov pandémie COVID-19 na populáciu gruzínskeho horského regiónu Racha

Gruzínsky Kaukaz sme v minulosti navštívili tri krát, ako turisti a tento nádherný kút Zeme nám ihneď prirástol k srdcu. Počas našich ciest sme spoznali ťažký život miestnych ľudí v odľahlých horských oblastiach, ktorým často krát chýba základné vybavenie. Sme veľmi radi, že spolu s organizáciou Caritas Czech Republic in Georgia, ktorá má skúsenosti s podporou trvalo udržateľného sociálno-ekonomického rozvoja horských regiónov Gruzínska Adjara a Tusheti, môžeme pomôcť horalom v regióne Racha. Projekt je spolufinancovaný z prostriedkov oficiálnej rozvojovej pomoci SR. Cieľom predloženého projektu je posilniť miestnu populáciu v regióne Racha-Lechkhumi s cieľom vyrovnať sa s hospodárskymi dôsledkami pandémie Covid-19 prostredníctvom materiálnej a technickej podpory pre malé a stredné podniky (MSP) a sociálne zraniteľné rodiny. Vďaka poskytovaniu materiálnej pomoci malým a stredným podnikom a poľnohospodárskym vstupom sociálne slabým rodinám budú môcť príjemcovia zachovať, oživiť alebo diverzifikovať svoje hospodárske činnosti a tak prekonať negatívny vplyv pandémie a súvisiacich opatrení na ich ekonomická situácia. Projekt sa bude realizovať v spolupráci s obcami Oni a Ambrolauri a zástupcami Agentúry sociálnych služieb, ktorí sa už zúčastnili fázy projektovania. Cieľová oblasť projektu bola vybraná na základe kritérií zraniteľnosti. Projekt je v súlade s SDG1 „Žiadna chudoba“ a SDG8 „Dôstojná práca a hospodársky rast“.

Situácia v regióne

Ekonomika regiónu Racha-Lechkhumi je rozmanitá v menšej miere ako zvyšok krajiny, čo spôsobuje vysoká poloha regiónu, náročná dostupnosť (najmä počas zimy), zaostalá infraštruktúra a nepriaznivé geografické a prírodné podmienky. Región Racha-Lechkhumi je náchylný k prírodným katastrofám ako sú zemetrasenia, potopy, zosuvy pôdy a búrky s krupobitím, čo značne poškodzuje poľnohospodársku pôdu, bývanie a infraštruktúru. Slabé riadenie zavlažovania a odvodňovacích systémov navyše prispelo k nízkej úrode a tým aj k nízkym príjmom. Vyššie zmienené podmienky spolu s celkovým nedostatkom pracovných príležitostí viedli k vysokej miere odlivu mladej generácie, čo ďalej viedlo k redukcii rozvoja potenciálu hornatých regiónov.

V Racha-Lechkhumi, ako aj v ostatných hornatých regiónoch Gruzínska, je poľnohospodárstvo základným zdrojom príjmu a zamestnáva 47% z celkovej pracovnej sily. Okrem samozásobiteľského poľnohospodárstva, ktoré je kľúčovou činnosťou pre živobytie u väčšiny sociálne zraniteľných rodín, v regióne pôsobia malé a stredné podniky a malé farmy, ktoré sa zameriavajú hlavne na poľnohospodárstvo a spracovateľský priemysel (predovšetkým spojený s produkciou mlieka, medu, ovocia, vína a rýb) ako na svoje hlavné ekonomické aktivity. Väčšina z nich sú rodinné podniky s limitovaným počtom formálnych zamestnancov s pracovnou zmluvou. Aj pred pandémiou COVID-19 čelili tieto MSP mnohým výzvam kvôli obmedzenému prístupu k finančným prostriedkom, nedostatku inovácie, limitovanému využívaniu moderných technológií, nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a podnikateľských zručností vo všeobecnosti. V dôsledku týchto skutočností je príjem populácie nízky v porovnaní so zvyškom Gruzínska.

V posledných rokoch bol viditeľný pozitívny vývoj turizmu v Racha-Lechkhumi, nakoľko stále viac a viac ľudí objavovalo nedotknuté hory regiónu a jedinečné vínne zóny. Vidiac nevyužitý potenciál turizmu sa lokálni podnikatelia pustili do rozvoja podnikov v oblasti pohostinstva a infraštruktúry cestovného ruchu, pričom si mnoho z nich zobralo pôžičky od banky, aby boli schopní pokryť svoje prvotné investície. Kríza COVID-19 však ich situáciu ohrozila a následné reštriktívne opatrenia negatívne ovplyvnili turizmus. Hoci plánuje vláda Gruzínska opätovne otvoriť turistickú sezónu pre lokálnych turistov od 15. júna a pre medzinárodných turistov od 1. júla, podľa analýzy Galt and Taggart stratí turistický priemysel v Gruzínsku v roku 2020 medzi 1,2 a 2,8 miliardami amerických dolárov.

Za predpokladu celkovej zaostalosti a odľahlosti cieľového regiónu je pravdepodobnosť, že dôsledky krízy COVID-19 ovplyvnia daný región v porovnaní s ostatnými časťami krajiny mimoriadne tvrdo. V súčasnosti sú MSP nútené nielen sa prispôsobovať novým požiadavkám na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci súvisiacim s programom Covid 19, ktoré im ukladajú nariadenia vlády Gruzínska, ale aj zmenenému hospodárskemu prostrediu: mnoho malých a stredných podnikov musí hľadať nových dodávateľov, kupujúcich zákazníkov alebo dokonca zmeniť oblasť pôsobenia, aby podniky zostali nažive. Bez vonkajšej pomoci nebudú mať MSP správne prostriedky, aby mohli čeliť týmto výzvam, a preto budú musieť prepúšťať zamestnancov alebo dokonca úplne zastaviť prevádzku.
Pre sociálne zraniteľné rodiny bude situácia po pandémii tiež ťažká, pretože sú to takzvané „neviditeľné obete pandémie“. Pracovné miesta s nízkym príjmom, v ktorých sú zamestnané niektoré sociálne zraniteľné skupiny, sa nemôžu vykonávať na diaľku, čo ohrozuje ich zdroje príjmu. Výskum navyše ukázal, že nízky príjem je spojený s vyššou mierou chronických zdravotných stavov, ako sú cukrovka a srdcové choroby, čo sú faktory, ktoré zvyšujú zraniteľnosť voči Covid-19. Aj v predpandemickej situácii sa mnoho sociálne zraniteľných osôb spoliehalo na štátnu podporu, ktorá v priemere dosahuje 250 GEL (72 EUR) mesačne. Aby prežili, sú občas najatí na neoficiálnu, nekvalifikovanú prácu a / alebo sa venujú samozásobiteľskému poľnohospodárstvu. Na malých poliach s rozlohou 1 ha alebo záhradami pestujú základné jedlo a zeleninu a chovajú malé hospodárske zvieratá. Predaj prebytkov im poskytuje hotovosť, za ktorú si môžu kúpiť ďalšie potreby. Bez vonkajšej podpory ohrozeným osobám a ich rodinám hrozí prehlbovanie chudoby a ďalšia sociálna segregácia.

Projekt je spolufinancovaný z prostriedkov oficiálnej rozvojovej pomoci SR.