Školské klimatické záhrady predstavujú nový spôsob environmentálneho vzdelávania detí

Verejné, súkromné aj školské pozemky sú odrazom hodnôt, estetického a ekologického cítenia a prístupu k životnému prostrediu jednotlivcov, aj celej spoločnosti. Odstraňovanie starých stromov, kosenie nekonečných trávnatých plôch, dláždenie a betónovanie plôch, neprítomnosť tečúcej vody a vodných plôch a celkový úbytok prirodzených plôch však neprospieva ani nám, ani prírode, ale ani klíme.

Trošku histórie

Pedagógovia sa už dlho zaoberajú školskými záhradami ako spôsobom učenia detí o prírode, vede alebo zdravých potravinách. Už v roku 1840 vytvoril nemecký pedagóg Friedrich Froebel pojem Kindergarten , čo znamená doslova detská záhrada a toto nemecké slovo sa dodnes aj v angličtine používa pre označenie škôlky. Froebel vo svojom diele opísal svoju pedagogickú prax využívania záhrad a hier na rozvoj inteligencie detí. Tieto myšlienky sa rýchlo rozšírili po celej Európe a Severnej Amerike. Aj u nás boli školské pozemky využívané na pestovateľské práce, čo bola v podstate dobrá myšlienka, ale realizovaná nezáživným spôsobom, deti museli pracovať na záhrade bez nejakej motivácie, pod prísnym dozorom učiteľky, čo im prácu zvyčajne znechutilo. Hlavne keď sa urodilo v čase prázdnin a úrodu pozbieral niekto iný.

Výzva dnešnej doby

Je najvyšší čas, aby sme k školským pozemkom začali pristupovať celkom inak. Pred školskými pozemkami stojí nová, naliehavá výzva: učiť deti o klimatických zmenách, ich príčinách a riešeniach na miestnej úrovni.

Každý, kto pracuje s deťmi, tak vie, že do určitého veku majú deti väčšinou veľmi dobrý vzťah k prírode. Neboja sa zvierat a hmyzu, radi sa dotýkajú hliny, vody a rastlín, sú zvedavé a prirodzené. A v tomto veku je nutné, aby získali pekné a hlboké skúsenosti s prírodou, ktoré budú formovať aj ich ďalší život a postoje. Tieto skúsenosti sa dajú získať len kontaktom so živou prírodou, tu nám výpočtová technika naozaj nepomôže. Školské záhrady sú najlepším priestorom, kde sa deti môžu nielen „naživo“ učiť o klíme, ale môžu sa naučiť a tvoriť riešenia, ktoré pomáhajú klíme.

Naše o.z. SOSNA sa už 10 rokov venuje plánovaniu a tvorbe školských prírodných záhrad. Postupne sme k ekologickým funkciám záhrad pridali dve ďalšie, ktoré sú v dnešnej dobe tak dôležité: terapeutickú a aj klimatickú. Začali sme hovoriť o „Klimatických záhradách“.

Tento pojem sa na Slovensku zatiaľ takmer nepoužíva. V anglicky hovoriacom prostredí sa udomácnil pojem Climate-friendly gardening , čo znamená záhradníctvo, ktoré na jednej strane minimalizuje emisie skleníkových plynov a na druhej strane podporuje pohlcovanie skleníkových plynov. Táto definícia vyjadruje aj náš pohľad na klimatické záhrady, ktoré sa snažíme propagovať. Sú to teda záhrady, ktoré výraznejšie zmenšujú našu uhlíkovú stopu a pomáhajú zadržiavať vodu v krajine.

Klimatické riešenia v školskej záhrade

Vychádzame z troch kľúčových oblastí, v ktorých školské záhrady môžu pomôcť klíme:

• Pomáhajú regulovať teplotu okolia a zmierňujú extrémne výkyvy.
• Podporujú zadržiavanie dažďovej vody v pôde a zlepšujú mikroklímu.
• Viažu uhlík v pôde a dreve a tak bránia jeho úniku do atmosféry

Praktické zmeny v tvorbe a údržbe záhrady sú pomerne jednoduché,

Kosenie. Znížme kosenie trávnatých plôch na minimum a miesto trávnika pestujme kvitnúcu lúku. Kosenie motorovými kosačkami s dvojtaktovým motorom je významným zdrojom skleníkových plynov. Na rozdiel od trávnika má lúka nielen bohaté ekologické funkcie, ale dokáže absorbovať podstatne viac uhlíka. Ďalšou možnosťou je vytvorenie záhonov s liečivými a okrasnými trvalkami (pamajorán, tymián, mäta, šalvia, levanduľa.).

Zadržiavanie dažďovej vody má mnoho foriem – od jednoduchého zachytenia do barelov za účelom získania vody na polievanie záhrady, cez dažďovú záhradu až po záhradné jazierko.

Sadenie drevín. Pri vysádzaní stromov myslime na to, že veľké, statné stromy majú neporovnateľne významnejšie ekologické aj klimatické funkcie, než tie nízkokmenné s nízkou životnosťou. Čím viac stromov a kríkov, tým lepšie – vytvoria príjemnú mikroklímu a zároveň viažu uhlík vo svojom dreve.

Obmedzenie spevnených plôch. Znížme plochu spevnených chodníkov, veránd alebo parkovísk na absolútne minimum. Máme na výber zatrávňovacie dlažby, tzv. „mlatové“ chodníky, alebo cestičky vyložené starými tehlami, drevom alebo štrkom – tieto riešenia umožňujú vsakovanie dažďovej vody.

Zelené strechy absorbujú dažďovú vodu a zvyšujú podiel zelene, pomáhajú vnútorne chladiť budovu a obmedzujú potrebu klimatizácie. Okrem toho tiež zvyšujú biodiverzitu a prispievajú k čisteniu odtokovej vody. Zelená strecha sa dá použiť aj na sklade náradia, alebo inej malej stavbe.

Zelené fasády – od zakrytia steny domu popínavými ružami na pergole, cez vysadenie brečtanu alebo paviniča postúpil vývoj až k fascinujúcim vertikálnym záhradám, čo sú vlastne obdoby zelených striech vo vertikálnej podobe. Tieto riešenia nielen pomáhajú absorbovať uhlík, ale majú aj klimatickú funkciu – v lete chladia a v zime ohrievajú steny budovy a šetria tak spotrebu energie na vykurovanie.

Mulčovanie – nastieľanie pôdy v zeleninovej záhrade znižuje odparovanie vody z pôdy a zároveň sa rozkladom nástielky zvyšuje obsah organickej hmoty v pôde, čím sa pomáha regenerácii pôdy. A čo je podstatné pre klímu: rozklad slamy pomáha dlhodobo fixovať uhlík v pôde.

Kompostovanie. Hlavným zdrojom skleníkových plynov vznikajúcich na skládkach odpadov je biologický odpad. Kompostovanie je považované za jeden z najúčinnejších spôsobov viazania uhlíka a znižovania produkcie skleníkového plynu metán. A to je pre ochranu klímy veľká pomoc.

O akých témach sa v klimatickej prírodnej záhrade môžu deti učiť:

• Tvorba a význam pôdy bohatej na život
• Mikroklíma a čo ju ovplyvňuje
• Význam vody v krajine
• Kompostovanie
• Opeľovače (včely, motýle)
• Pôvodné rastliny
• Tvorba zdravých biotopov
• Dažďové záhrady
• Obnoviteľné zdroje
• Kolobeh živín a prvkov v prírode
• Sekvestrácia uhlíka (spôsob zachytávania a ukladania uhlíka rastlinami)
• Podpora biodiverzity, a mnoho ďalších…

Školské kuchynské záhrady môžu zmierniť zmenu podnebia

A čaká nás ešte jeden krok, aby sme sa po špirále vývoja posunuli ešte vyššie: pestovanie si svojich potravín na školských záhradách. Tento trend je vo svete stále silnejší a zasiahol rovnako tie najchudobnejšie aj najbohatšie krajiny – od Afriky, cez USA až po Veľkú Britániu sa obnovujú školské „kuchynské“ záhrady, kde sa deti hravou a príťažlivou formou učia pestovať si zeleninu a ovocie, ktoré je následne využité v školskej kuchyni.

V súčasnosti pochádza 24% skleníkových plynov z využívania pôdy a poľnohospodárstva. Školské záhrady môžu študentov naučiť konkrétnym spôsobom zmierňovať tieto klimatické riziká.

• Mäso a zmena podnebia – živočíšna výroba je hlavným zdrojom emisií metánu a odlesňovania vo svete. Pestovanie jedla v školských záhradách zvyšuje preferencie detí pre zdravé ovocie a zeleninu.
• Potravinový odpad – na Slovensku sa vyhodí až štyridsať percent potravín! Pestovaním jedla v školských záhradách sa deti dozvedia, koľko starostlivosti a času treba venovať výrobe ovocia a zeleniny.
• Znečistenie nadmerným používaním hnojív – školské záhrady učia študentov prírodným metódam pestovania potravín, ktoré si nevyžadujú chemické hnojivá. Patrí sem mulčovanie, kompostovanie, rozmanitosť rastlín a podpora prospešného hmyzu.
• Potravinové kilometre – priemerné jedlo prejde až 1 200 kilometrov, kým ho zjeme. Ak majú školy zeleninové záhrady a získavajú jedlo v jedálni od miestnych farmárov, znižujú emisie z prepravy potravín a budujú spoločenstvo s miestnymi pestovateľmi.